Úvod

Väčšina populácie, ktorá dnes využíva internet, aspoň tuší, čo je Dark Web. Tento pojem je však často nesprávne pochopený a obklopený mnohými mýtmi. Mnoho ľudí ho chápe iba ako miesto používané na nelegálne aktivity, ako je obchod s drogami, obchod so zbraňami alebo nelegálny obsah. Tento pohľad na Dark Web nie je úplne presný a prehliada všetky možné využitia.

Dark Web je jednoducho ďalšia časť internetu, ktorú nemožno nájsť vyhľadávaním v bežných vyhľadávačoch, ako je Google. Na rozdiel od „normálneho“ internetu, kde nájdete takmer nekonečný počet webových stránok, Dark Web je prispôsobený tak, aby jeho užívatelia zostali anonymní. Jeho použitie šifrovania a nástrojov ako Tor, ktoré zakrývajú užívateľov a ich aktivity, ho robí neviditeľným. Dark Web obsahuje záludný obsah, ale existujú aj iné veci, ktoré slúžia dobrému účelu, ako sú platformy, ktoré pomáhajú novinárom a aktivistom v krajinách s obmedzenou slobodou slova.

Táto seminárna práca si kladie za cieľ poskytnúť pohľad na to, ako Dark Web funguje a aké sú ťažkosti s jeho reguláciou a monitorovaním. Samozrejme, že tam sa nachádzajú mnohé nelegálne aktivity, zároveň je dôležité uvedomiť si, že technológie, ktoré umožňujú jeho existenciu, majú aj pozitíva. Chystáme sa tiež diskutovať o tom, ako rôzne krajiny reagujú svojimi zákonmi na tento priestor a či je potrebné vyvažovať redukovanie kriminality a násilia pri zabezpečení internetovej súkromnosti a slobody.

1. Historický kontext a vznik dark webu

Aj keď je dark web relatívne novým fenoménom, má bohatú a zaujímavú históriu. Jeho zriadenie a prevádzka sa zakladajú na pokročilých technológiách, ktoré umožňujú anonymitu a zašifrované pripojenia. V tejto časti sa pozrieme na vznik anonymizačných technológií, prvé trhy na dark webe a zásadné udalosti, ktoré formovali spôsob jeho štruktúry a používania dnes.

1.1 Pôvod anonymizačných technológií

Anonymizácia na internete sa začala vyvíjať ako odpoveď na potrebu bezpečnej komunikácie. Vznik anonymizácie na internete prišiel ako riešenie na dopyt po bezpečnej komunikácii na internete. Tor bol pôvodne navrhnutý a vytvorený americkým námorníctvom v deväťdesiatych rokoch na ochranu vládnej komunikácie. Tor funguje na myšlienke vrstvenej šifrovacej siete, v ktorej sa dáta prenášajú reťazou uzlov, pričom každý oddeľuje jednu vrstvu šifrovania, až kým nedosiahne konečný cieľ. Počas tohto procesu sa skutočná IP adresa utajuje (Christin, 2013). Pôvodným účelom Toru bolo ochrániť citlivé vládne údaje a agentov komunikujúcich v zahraničí. Tor bol vydaný do verejnej domény v roku 2002, čím sa jeho použitie rozšírilo. Bol to však dôležitý posun, pretože anonymita bola dostupná novinárom, aktivistom a tiež ľuďom, ktorí neboli proti zákonu (Moore & Rid, 2016).

 

1.2 Silk Road a jeho dopad

Spustený v roku 2011, Silk Road bol prvým veľkým trhom na dark webe, ktorý implementoval používanie Toru na anonymitu a Bitcoinu na finančné transakcie. Ross Ulbricht pod menom „Dread Pirate Roberts“. Trh ponúkal rôzne produkty, predovšetkým drogy, ale aj iné nelegálne služby, ako sú falošné identifikácie alebo ukradnuté dáta (Aldridge & Décary-Hétu, 2014). Silk Road bol prelomový v niekoľkých ohľadoch:

• Model dôvery: Na trhu boli vytvorené hodnotenia predajcov a systém úschovy, kde boli platby uskutočnené až po dodaní tovaru kupujúcim. Tento model viedol k veľkému zvýšeniu dôvery medzi predtým anonymnými stranami (Christin, 2013).
• Ekonomický dopad: Silk Road údajne zarábal až 1,2 milióna dolárov hrubého príjmu mesačne, čo zvýraznilo ekonomickú užitočnosť trhov na dark webe.
• Silk Road bol zatvorený americkými úradmi v roku 2013 a jeho zakladateľ Ross Ulbricht bol odsúdený na doživotie za mrežami. Ale toto zatvorenie neznamenalo koniec podobných trhov. Skôr sa objavili nové platformy ako AlphaBay a Dream Market, ktoré reprodukovali rovnaký model (Soska & Christin, 2015).

Silk Road sa môže pochváliť viac ako 9,5 miliónmi transakcií (Berge, 2014). Americká vláda tvrdila, že 90 % príjmov Silk Road pochádzalo z legálnych a nelegálnych drog, pričom drogové transakcie dosahovali približne 214 miliónov dolárov (Ministerstvo spravodlivosti USA, 2015).

1.3 Operácia Onymous

V roku 2014 zahájili úrady medzinárodnú operáciu s kódovým označením Onymous, v rámci ktorej zatvorili viac ako 400 webových stránok na dark webe. Táto operácia dokázala, že anonymita Toru nie je absolútna. Úrady využili technické aj legálne stratégie na identifikáciu a uzavretie týchto stránok (Décary-Hétu & Giommoni, 2017). Operácia Onymous bola zmiešaným úspechom. Napriek mnohým zatvoreniam sa nové miesta objavili a dokázali prispôsobiť zvýšeným rizikám. Toto je dokonalá ilustrácia toho, ako je dark web neustále odolný a umožňuje mu prispôsobiť sa vonkajším tlakom.

2. Charakteristika dark webu: Struktúra a technológie

Dark web je špecifická časť internetu, ktorá sa často nesprávne chápe ako priestor výlučne pre nezákonné aktivity. Ako sa ukazuje, sú to len malá zaujímavá časť oveľa väčšieho deep webu. Deep web zahŕňa všetky weby, ktoré nie sú indexované bežnými vyhľadávačmi ako Google a Bing. Veľa na internete je skryté pred bežnými používateľmi. Jeho menšia verzia sa nazýva dark web, ku ktorému je možné pristupovať len pomocou špeciálnych nástrojov a technológií, pričom prehliadanie ponecháva používateľa úplne anonymného. Teraz sa pozrieme na detaily, ako dark web funguje, aké technológie sú potrebné pre jeho fungovanie a aké možnosti poskytuje používateľom.

2.1 Ako funguje dark web?

Dark web, ako naznačuje jeho názov, je miesto, na ktoré sa nedá prístupovať cez základné prehliadače, ako sú Chrome alebo Firefox, ako to robíme každý deň. Potrebujete špeciálne nástroje na prístup na dark web. Táto časť internetu závisí od druhu šifrovania, ktoré zaručuje, že nikto nezistí, kto ste alebo čo robíte. Tor je jedným z najpopulárnejších nástrojov na dosiahnutie dark webu. Tor umožňuje prehliadať anonymné webové stránky s príponou „onion“. Webové stránky, ktoré končia touto príponou, nie sú viditeľné na bežnom internete, čo ich sťažuje sledovanie. Tor tiež šifruje vašu komunikáciu, čo znamená, že vaša aktivita je skrytá pred vonkajším svetom. To sa dosahuje presmerovaním vašej komunikácie cez mnoho serverov (známych ako uzly), čím je ešte ťažšie sledovať (Bernstein, 2015).

Skryté služby Neviditeľný internetový projekt

Ďalšou technológiou dark webu je I2P (Invisible Internet Project). I2P (Invisible Internet Project) je podobný Toru, ale jeho zameranie je na vytvorenie siete, ktorá je oddelená a používaná iba používateľmi I2P. I2P sa používa na vytváranie anonymných stránok, anonymných komunikačných kanálov, kde je ešte ťažšie sledovať, kto sú používatelia (Rashid, 2017).

2.2 Prečo je dark web anonymný?

Anonymita je kľúčovou charakteristikou dark webu. Tor a I2P chránia vašu identitu a aktivitu na internete. Toto je vaša adresa, ktorá funguje ako spojovací bod medzi vami a vaším poskytovateľom internetových služieb (ISP), ale je skrytá. Pri bežnom používaní internetu, napríklad ak navštívite webovú stránku, stránka môže vidieť vašu IP adresu a priradiť túto adresu k tomu, čo robíte. Na dark webe je však takéto sledovanie nemožné, pretože vaše pripojenie je zašifrované a vaša komunikácia sa posiela cez mnoho uzlov, ktoré maskujú vašu IP adresu. Okrem toho sa platby na dark webe často realizujú s kryptomenami ako Bitcoin alebo Monero. Tieto platby zostávajú anonymné a poskytujú veľmi málo informácií o tom, kto skutočne uskutočnil transakciu. Aj keď nie sú úplne anonymné, bitcoin poskytuje nevídanú úroveň súkromia v porovnaní s inými platobnými metódami, ako sú kreditné karty (Zolhar, 2017).

2.3 Čo nájdete na dark webe?

Je bežné, že dark webové stránky sú súčasťou neuzatvorených záhrad; sú tiež spájané so zločinom, špionážou, počítačovou kriminalitou a ďalšími. Niektoré sú nezákonné alebo kontroverzné, hoci nie všetky. Napríklad existujú skutočné komunikačné kanály, ktoré by novinári alebo aktivisti (aby sme menovali len dve profesie) mohli využiť na bezpečné zdieľanie správ alebo informácií. Niekedy sa dark web využíva na ochranu osobných informácií v krajinách, kde sú výrazne obmedzené možnosti vyjadrenia alebo na ochranu pred vládnym sledovaním. Na dark webe môžete nájsť rôzne trhoviská pre drogy, zbrane a dokonca aj zneužité údaje, ako ukradnuté kreditné karty alebo osobné informácie. Okrem toho, že sú oveľa viac skryté a používajú kryptomeny na svoje transakcie, tieto trhoviská sa chovajú veľmi podobne ako bežné online obchody (Binns, 2016).

2.4 Prístup na dark web a riziká

Deep web poskytuje veľa anonymity, ale nič neprichádza bez rizík. Webové stránky na dark webe môžu byť nebezpečné a používatelia sa môžu stať obeťami podvodov alebo iných zločinov. Rovnako môže platiť aj zákon na rôznych webových stránkach, pretože na niektorých z nich môžete vykonávať nezákonné operácie a aktivity. Takže ak budete preskúmavať dark web, robte to s veľkou opatrnosťou a podniknite potrebné opatrenia na zabezpečenie vašich údajov. Pretože dark web pozostáva z anonymnej a nezákonnej aktivity, je kľúčové ostať informovaný o hrozbách, ktoré táto oblasť ponúka, a vyhýbať sa nezákonným alebo neetickým aktivitám (Moore & Rid, 2016).

2.5 Budúcnosť Dark Webu: Technologické a politické faktory

Spýtal som sa Chatgpt 4o akú prepokladá budúcnost dark webu a inkorporáciu umelej inteligencie. Rozvoj umelej inteligencie (AI) a strojového učenia majú potenciál na výrazné zlepšenie schopnosti monitorovať a identifikovať nelegálnu činnosť na internete, vrátane Dark Webu. AI by mohla byť využívaná na detekciu nezákonných trhov, obchodovania s nelegálnym tovarom a ďalších foriem kyberkriminality.

Riziká a výzvy: Rýchly rozvoj šifrovacích technológií môže viesť k tomu, že sa zvýši miera anonymity na Dark Webe, čo by mohol umožniť ďalší rast nelegálnych aktivít, ktoré súťažili o pozornosť. Aj keď to môže byť nevyhnutné na ochranu súkromia, môže to predstavovať výzvu v boji proti kyberkriminalite. Jednou z najväčších výziev pre tvorbu legislatívy týkajúcej sa Dark Webu je nájsť rovnováhu medzi bojom proti kriminalite a ochranou práv jednotlivcov na ochranu súkromia a slobody prejavu. Existujú rôzne návrhy, ako by sa mohla regulácia Dark Webu vyvíjať tak, aby zohľadňovala oba tieto aspekty:

Boj proti kriminalite, regulácia by mala zahŕňať zlepšené techniky monitorovania a identifikácie nelegálnych trhov a zločincov, ktorí používajú Dark Web na svoje aktivity. To by mohlo zahŕňať použitie pokročilých analytických nástrojov a spoluprácu medzi národnými a medzinárodnými orgánmi na odhaľovanie zločinu.

Ochrana súkromia, Súčasne by malo existovať silné právne záruky pre ochranu jednotlivcov, ktorí využívajú Dark Web na legitímne účely. Napríklad novinári, aktivisti, právnici a ďalší, ktorí sú vystavení hrozbám zo strany vlád alebo zločineckých skupín, by mali mať možnosť využívať technológie ako Tor alebo I2P na bezpečnú komunikáciu bez obáv zo zasahovania.

3. Nelegálne aktivity na dark webe

Dark web je často vnímaný ako priestor pre nelegálne aktivity, a to nielen vďaka jeho anonymite, ale aj vďaka tomu, že poskytuje miesto pre obchodovanie s produktmi a službami, ktoré sú na surface webe zakázané.

3.1 Predaj zbraní a nelegálnych služieb

Dark web je trh s drogami. Dôležitou kategóriou sú zbrane a zakázané služby, ktoré môžu zahŕňať:

• Strelné zbrane a munícia.
• Falšované doklady vrátane pasov a preukazov identity.
• Hackeri na prenájom: niektorí hackeri ponúkajú služby ako hackovanie účtov, krádež osobných údajov alebo hackovanie spoločností pre kybernetické útoky (Partman, 2023).

Takéto služby sú často propagované na špecifických fórach alebo anonymných trhoviskách, ktoré umožňujú predajcovi a kupujúcemu komunikovať v šifrovaných správach. Podľa Rashida (2017) sú krádeže dát a hackovanie firemných systémov najžiadanejšími službami.

3.2 Distribúcia nelegálneho obsahu

Na dark webe sa uverejňuje veľmi dark a nelegálny, často neetický obsah. Najvážnejšími problémami sú (okrem iného):

• Detská pornografia: Tento druh zneužívania je vážna globálna otázka. Anonymita poskytovaná Torom uľahčuje distribúciu takýchto materiálov na dark webe.
• Násilný obsah: Na dark webe sú webové stránky, kde sa nachádzajú násilné videá alebo iný neetický obsah, ktorý by bol okamžite zakázaný na surface webe.

Právne orgány sa snažia zastaviť tieto aktivity, ale kvôli anonymnej povahe dark webu je ich práca veľmi náročná. Podľa Décary-Hétu a Giommoniho (2017) je dostupnosť takéhoto obsahu na dark webe jedným z hlavných etických problémov týkajúcich sa existencie tejto siete.

3.3 Ekonomika čiernych trhov

Trhoviská dark webu majú podobné koncepty a štruktúry ako ich neanonymné ekvivalenty, ale umožňujú zachovanie anonymity. Tieto závisia od niekoľkých kľúčových faktorov toho, ako tieto trhy fungujú:

• Anonymné platby: Väčšina transakcií prebieha cez kryptomeny a nie je ľahké ich vystopovať.
• Systém reputácie: Podobne ako eBay alebo Amazon, zákazníci môžu hodnotiť predajcov a produkty, čo zvyšuje dôveru medzi účastníkmi trhu (Christin, 2013).
• Systémy pay-backing: Kupujúci pošle peniaze do pay-backu, ktorý peniaze uvoľní predávajúcemu až po tom, čo kupujúci potvrdí, že produkt dorazil podľa očakávaní.

Hoci sa úrady snažia tieto trhy zlikvidovať (pozri: Operácia Onymous), ekonomika dark webu prekvitá a jej trhy sa stávajú stále sofistikovanejšími.

4. Legitímne využitia dark webu

Ako som už spomenul, existujú legitímne využitia dark webu, ktoré sú prehliadané. Často tiež poskytuje používateľom bezpečné miesto na zachovanie slobody prejavu, slobodu slova a prístup k informáciám v krajinách, kde je tento prístup obmedzený.

4.1 Ochrana slobody prejavu

Možno najdôležitejšou funkciou dark webu je poskytnutie anonymity tým, ktorí žijú v krajinách čeliacich cenzúre alebo represiám. V autoritárskych režimoch, kde vlády ovládajú médiá a obmedzujú prístup k nezávislým informáciám, môže dark web poskytovať obyvateľom prístup k cenzurovaným zdrojom.

Príklady využitia dark webu:

• Obchádzanie cenzúry: „Pomocou nástroja Tor môžu ľudia žijúci v krajine, ako je Čína alebo Irán, obísť vládne bloky, aby získali prístup k zahraničným médiám a nezávislým správam“ (Moore & Rid, 2016).
• Nezávislá žurnalistika: Mnoho renomovaných médií (The New York Times, The Guardian atď.) používa platformy dark webu (SecureDrop atď.) na zber dôvernej informácie od whistleblowerov.

4.2 Whistleblowing a anonymné nahlasovanie

Dark web hrá kľúčovú úlohu pre whistleblowerov, ktorí chcú zverejniť dôležité informácie o korupcii, porušovaní ľudských práv alebo iných nespravodlivostiach, ale boja sa stíhania.

Oznamovanie sa vykonáva na mnohých platformách:

• SecureDrop: Táto stránka dark webu umožňuje reportérom a organizáciám akceptovať anonymné podania informácií. Je to bezpečné miesto, kde môžu whistlebloweri nahlasovať problémy bez obavy z identifikácie.
• WikiLeaks: Stránka WikiLeaks je známa publikovaním veľkého množstva tajných dokumentov vrátane dokumentov odhaľujúcich korupciu a zneužívanie moci v rôznych krajinách. Tento krok už bol vykonaný pre niektoré dokumenty, ktoré boli zverejnené prostredníctvom dark webu takým spôsobom, že bola zachovaná anonymita whistleblowerov a anonymity aktivistov, ktorí tieto dokumenty poskytli. Použitím siete Tor WikiLeaks zabezpečilo, že informátori zostanú anonymní a v bezpečí (Zetter, 2013).
• Zamestnanci veľkých korporácií alebo vládni zamestnanci používajú tieto platformy na odhalenie korupcie alebo zneužitia moci.

 

4.3 Bezpečná komunikácia a ochrana súkromia

Dark web má svoj vlastný význam pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu súkromia. Toto nemusí byť nevyhnutne spojené s nelegálnymi aktivitami, ale často pre zdanlivo platné dôvody, ako je ochrana pred sledovaním.

Príklady využitia:

 Podpora aktivistov: Občianski aktivisti môžu použiť dark web na bezpečné plánovanie protestov alebo kampaní v krajinách, ktoré potláčajú politickú opozíciu.

Ochrana osobných údajov: Jednotlivci používajú dark web na ochranu pred komerčným alebo vládnym sledovaním (Bernstein, 2015).

4.4 Akadémia a výskum

Navyše, akademické a výskumné inštitúcie tiež využívajú dark web na analýzu rôznych javov týkajúcich sa kyberzločinu, anonymity a technologických implementácií.

Oblasti výskumu:

• Dohľad nad čiernymi trhmi: Vedci skúmajú trhoviská na dark webe, aby lepšie pochopili, ako fungujú a ako sa dá predchádzať takýmto nekalým aktivitám (Christin, 2013).
• Výskum bezpečnostných technológií: Dark web funguje ako ihrisko pre testovanie nových anonymizačných a šifrovacích technológií.

Komunitné fóra a alternatívne využitia

Dark web tiež obsahuje komunity, ktoré nie sú spojené s kriminalitou. Tieto môžu byť fóra alebo platformy, kde sa ľudia zhromažďujú okolo rovnakých záujmov. Komunity, ktoré diskutujú o technológiách, spôsoboch ochrany súkromia alebo spoločenských témach.

4.5 Komunitné fóra a alternatívne využitia

Existujú tiež komunity na dark webe, ktoré sú prinajlepšom neutrálne. Sú to platformy alebo fóra pre rovnako zmýšľajúcich ľudí. Takéto komunity môžu diskutovať o technológiách a ochrane súkromia, alebo sa môžu sústrediť na sociálne otázky.

5. Mýty verzus realita

Okolo dark webu existuje veľa mýtov a mylných predstáv, zvyčajne kvôli nedostatku informácií alebo mediálnemu rozruchu.

5.1 Mýtus: Dark web je úplne anonymný

Mýtus o dark webe je, že ponúka úplnú anonymitu. Ale anonymita na dark webe závisí od množstva faktorov, vrátane toho, ako používateľ využíva nástroje ako Tor alebo kryptomeny. Tor a podobné anonymizačné technológie môžu udržať identitu používateľa v bezpečí, ale stále nie sú zárukou proti kompromitácii. Sú to technologické a ľudské chyby, nesprávne konfigurácie alebo bezmyšlienkovité správanie, ktoré môžu odhaliť identitu používateľa (Christin, 2013).

Napríklad v prípade Operácie Onymous, keď bolo zrušených niekoľko trhov na dark webe, orgány presadzovania práva úspešne vystopovali používateľov a administrátorov prostredníctvom zmesi technických a sociálnych metód (Décary-Hétu & Giommoni, 2017).

5.2 Mýtus: Celý dark web je kriminálny

Médiá poskytujú predstavu, že dark web je určený len na nelegálne aktivity, či už ide o dílerov drog, obchodníkov so zbraňami alebo pedofilov. Hoci takéto aktivity na dark webe existujú, nie sú jeho jediným obsahom. Ako bolo uvedené v kapitole 4 (Legitímne využitie dark webu), veľká časť dark webu je využívaná na legitímne účely.

5.3 Mýtus: Na dark web je jednoduché sa dostať a využívať ho

Mnohí považujú dark web za ľahko dostupný a bezpečný internetový svet, ktorý možno jednoducho používať. Toto myslenie však prehliada technickú zložitosť a riziká jeho fungovania v zákulisí. Aby mali používatelia prístup k dark webu, musia nainštalovať a nakonfigurovať softvér, ako je Tor, čo nie je vždy užívateľsky najpríjemnejší proces. Prekonfigurovaná identita môže viesť k odhaleniu (Rashid, 2017).

Okrem toho niektoré webové stránky na dark webe môžu obsahovať vírusy alebo škodlivý obsah, ktorý môže ovplyvniť zariadenia používateľa.

5.4 Mýtus: Dark web je obrovský a zahŕňa väčšinu internetu

Ďalšia mylná predstava je, že dark web tvorí hlavnú časť internetu a obsahuje viac dát, než si vieme predstaviť. (Tento názor pravdepodobne vznikol z toho, že si ľudia zamieňali dark web s deep webom.) Dark web je malá podmnožina deep webu. Deep web zahŕňa všetko, čo nie je indexované vo vyhľadávačoch, ako sú databázy, interné systémy a súkromné siete (Binns, 2016).

Bolo odhadnuté, že dark web tvorí menej ako 0,01 % z celkového obsahu internetu, ale má význam a vplyv, ktorý je neúmerný kontroverziám okolo neho.

5.5 Mýtus: Dark web je nezničiteľný

Dark web je niektorými vnímaný ako nepreniknuteľná oblasť mimo dosahu zákona. Neberú však do úvahy úspešné zásahy orgánov presadzovania práva. Uzavretie Silk Road alebo operácie ako Onymous ukazujú, že dark web nie je nezdolateľný. Tento dokument poskytuje historický kontext vývoja kyberkriminálnych aktivít a snáh o prerušenie týchto aktérov, ktoré zahŕňali identifikáciu kľúčových aktérov a zatvorenie niektorých z najväčších platforiem (Décary-Hétu & Giommoni, 2017).

To povedané, dark web je obzvlášť robustný a má tendenciu rýchlo sa prispôsobiť novým okolnostiam. Zakaždým, keď je jeden trh zatvorený, často je otvorený ďalší s lepšími bezpečnostnými postupmi.

Okolo dark webu krúžia mnohé nepravdivé tvrdenia, mnohé z nich prehnané a nereprezentatívne jeho skutočnú povahu. Je súčasne jedným z najneprehľadnejších miest na Zemi – je hojne spojený s „zločinom“ a anonymitou – ale samozrejme nie je „zločinný“ alebo „anonymný“. Existujú aj pomerne pozitívne využitia dark webu, ktoré by nemali byť prehliadané. V snahe porozumieť tomuto údajnému fenoménu internetu by sme mali oddeliť fakty od fikcie.

6. Právne aspekty a regulačné výzvy

Právna regulácia dark webu je dôležitou otázkou pri presadzovaní práva, aby sa bojovalo proti nelegálnej činnosti, ale aj aby sa reflektovali etické a právne výzvy. Zákony o kryptomenách, štatúty o anonymnom prehliadaní a zásahy proti nelegálnym aktivitám môžu hrať významnú úlohu v regulácii a pochopení dark webu. Rôzne krajiny a ich súdne systémy sa vzťahujú k existencii dark webu na základe problémov, ktorým čelia.

Právne výzvy

V mnohých z nich sú legislatívne rámce vytvorené na boj proti nelegálnym procesom, ktoré sa odohrávajú na dark webe, ako je pranie špinavých peňazí alebo predaj drog. USA a EÚ, napríklad, majú prísne regulácie týkajúce sa kryptomien, ktoré sa používajú na množstvo nelegálnych transakcií na dark webe. Ako uvádza Zohar (2017), právna regulácia na rôznych územiach bojuje o dosiahnutie optimálnej rovnováhy medzi ochranou súkromia a reguláciou/trestaním trestných činov spojených s používaním kryptomien a darknetu. Okrem toho sa veľká pozornosť venuje legislatíve o počítačovej kriminalite týkajúcej sa dark webu a právnym prekážkam, s ktorými sa stretávajú globálne autority, ktoré sa pokúšajú monitorovať nelegálne aktivity (Moore & Rid, 2016).

Zákony na ochranu súkromia

Ďalší názor na dark web je, že slúži na ochranu súkromia používateľov a pre niektorých používateľov môže byť jediným spôsobom, ako sa chrániť pred vládnym dohľadom a hromadným sledovaním. To vytvorilo právnu dilemu medzi ochranou súkromia a prevenciou trestnej činnosti. Brenner, S.W. a Kunder, C.M. (2015), Beztvárový počítačový zločinec: Navrhovanie zákona o počítačovej kriminalite bez podkopávania potreby poriadku, 39 [3] R. St. U. L. Rev. 793 (vysvetľujúc, že snaha zachovať anonymitu na internete je spojená so spoločenskými problémami, ktoré prichádzajú s možnosťou skrývať sa za obrazovkou, ako sú počítačové/kriminálne aktivity, čo vyvoláva debatu o vývoji zákonov o ochrane súkromia bez ničenia poriadku vo verejnom priestore). Na druhej strane, podľa Sharmana (2018) musí byť legislatíva navrhnutá tak, aby poskytovala rovnováhu medzi právom na súkromie a potrebou stíhať trestné činy v prípadoch zneužitia technologických nástrojov.

Záver

Dark web je mnohostranná, hoci často nesprávne chápaná súčasť internetu, ktorá spája rôzne aspekty sveta. Aj keď je známym pre nelegálne trhy a služby, ukazuje, že vo sférach, ktoré sú životne dôležité pre zabezpečenie základných ľudských práv, ako je sloboda prejavu a anonymita, má preukázateľné využitie. Mali by sme sa snažiť o viacnuansované pochopenie dark webu a vyhnúť sa jednostranným hodnoteniam, ktoré ho charakterizujú len ako liaheň kriminality. Jeho anonymizačné technológie — vrátane Tor a I2P — chránia novinárov, aktivistov a ľudí žijúcich v represívnych režimoch, ktorí by inak čelili cenzúre alebo prenasledovaniu. Ak je regulácia takejto činnosti skutočne zložitá, a výzvy v používaní aktivity dark webu na nelegálne účely sú rozmanité, je kľúčové dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou súkromia v porovnaní s ochranou ľudí pred počítačovou kriminalitou. Aj keď dark web predstavuje určitú hrozbu, ukázal sa tiež ako odolný voči pokusom o zásah a preukázal proces neustálej adaptácie na tieto protiopatrenia. Keď sa technológie neustále vyvíjajú a v boji o ochranu dát sa už automatizujú, dark web sa pravdepodobne stane čoraz dôležitejší v oblasti digitálnej bezpečnosti a slobody prejavu. Napriek tomu, že táto aplikácia má svoje výhody, nemali by zatieniť nebezpečenstvá, ktoré predstavuje, najmä keď sú tam prítomné nelegálne aktivity. Dôsledné, vyvážené monitorovanie a regulácia v tejto oblasti sú dôležité, zabezpečujúce, že sa rovnakej dôležitosti prikladá ochrane súkromia, ako aj právu na prístup k informáciám. Na záver, dark web nie je len liaheň pre zločincov, ale je tiež významným nástrojom v úsilí o základné ľudské práva s technológiami, ktoré môžu uľahčiť transparentnosť a ochranu v globalizovanej spoločnosti.

Zdroje

Christin, N. (2013). Traveling the Silk Road: A measurement analysis of a large anonymous online marketplace. Proceedings of the 22nd International Conference on World Wide Web, 213-224. https://doi.org/10.1145/2488388.2488408

Aldridge, J., & Décary-Hétu, D. (2014). Not an ‚Ebay for Drugs‘: The cryptomarket ‚Silk Road‘ as a paradigm shifting criminal innovation. British Journal of Criminology, 54(4), 688-709. https://doi.org/10.1093/bjc/azu063

Moore, D., & Rid, T. (2016). Cryptopolitik and the Darknet. Survival, 58(1), 7-38. https://doi.org/10.1080/00396338.2016.1142085

Berge, E. (2014, November 3). The Silk Road: A timeline of an online drug marketplace. Wired. Retrieved from https://www.wired.com

U.S. Department of Justice. (2015, May 29). Ross Ulbricht sentenced to life in prison. U.S. Department of Justice. Retrieved from https://www.justice.gov/opa/pr/ross-ulbricht-sentenced-life-prison

Décary-Hétu, D., & Giommoni, L. (2017). Do police crackdowns disrupt drug cryptomarkets? A longitudinal analysis of the effects of Operation Onymous. Crime, Law and Social Change, 67(1), 55-75. https://doi.org/10.1007/s10611-016-9644-4

Zetter, K. (2013, June 10). The dark web’s role in WikiLeaks and digital activism. Wired. Retrieved from https://www.wired.com/2013/06/dark-web-wikileaks/

Soska, K., & Christin, N. (2015). Measuring the longitudinal evolution of the online anonymous marketplace ecosystem. Proceedings of the 24th USENIX Security Symposium, 33-48. https://www.usenix.org/system/files/conference/usenixsecurity15/sec15-paper-soska-updated.pdf

Bernstein, D. J. (2015). The architecture of Tor: The onion routing system. ACM Transactions on Information and System Security, 18(4), 1-17. https://doi.org/10.1145/2790033

Binns, A. (2016). The hidden world of dark web marketplaces. Journal of Financial Crime, 23(1), 56-74. https://doi.org/10.1108/JFC-03-2015-0021

Rashid, F. Y. (2017). I2P: Invisible Internet Project as an alternative to Tor. Proceedings of the 14th International Conference on Network and Service Management, 128-133. https://doi.org/10.1109/CNSM.2017.8490630

Zohar, A. (2017). Monero: The future of cryptocurrency and privacy. Journal of Financial Cryptography, 21(3), 215-234. https://doi.org/10.1007/s10207-017-0357-4

Brenner, S. W., & Kunder, S. (2015). Dark Web crime and law enforcement: A global approach. Journal of Law and Cyber Security, 3(4), 78-92. https://doi.org/10.1093/jlcl/cxx034

Sharman, J. (2018). Cryptocurrencies, crime, and law enforcement. Journal of Financial Crime, 25(3), 574-588. https://doi.org/10.1108/JFC-01-2017-0015

Partman, T. (2023). Nelegálne trhy na Darkwebe (Bakalárska práca). Masarykova univerzita. https://is.muni.cz/th/ojkfa/partman_tomas-cierne_trhy_na_darkwebe_455513_partman_nal.pdf